ПЕДАГОГИКАЛЫҚ МАМАНДЫҚТАРДА ОҚИТЫН СТУДЕНТТЕРДІҢ СТРЕСС-ТӨЗІМДІЛІГІН СМАРТ-ҚҰРЫЛҒЫЛАРДЫ ПАЙДАЛАНУ АРҚЫЛЫ ЦИФРЛЫҚ МОНИТОРИНГІЛЕУ: ӘДІСТЕМЕСІ ЖӘНЕ ПЕДАГОГИКАЛЫҚ ТИІМДІЛІГІ
Кілт сөздер:
стресс-төзімділік, биометриялық деректер, педагогикалық мамандықтар, цифрлық педагогика, кәсіби күйзеліс, психофизиология, смарт-құрылғылар.Аңдатпа
Бұл мақаланың мақсаты – педагогикалық мамандықтарда оқитын студенттердің стресс-төзімділігін олардың кәсіби дайындығы барысында цифрлық технологияларды қолдану арқылы мониторинг жүргізудің теориялық және эмпирикалық негіздемесін жасау. Қазіргі таңда білім беру ортасында оқу жүктемесі мен әлеуметтік стресс факторларының артуы жағдайында шаршау мен эмоционалдық күйзелістің ерте белгілерін анықтауға мүмкіндік беретін ғылыми негізделген құралдарды іздеу өзекті міндетке айналды. Осы мақалада студенттердің психофизиологиялық жағдайын (жүрек соғу жиілігі, жүрек ырғағының вариабельділігі, ұйқы сапасы және физикалық белсенділік көрсеткіштері) үздіксіз бақылауға мүмкіндік беретін смарт-құрылғыларды қолданудың әдістемесі қарастырылады.
Педагогикалық мамандықтарда оқитын студенттер арасында жүргізілген пилоттық зерттеу аясында жалпы саны 72 қатысушының мәліметтері талданды. Студенттер бақылау және эксперименттік топтарға бөлінді. Мәліметтерді түсіндіру үшін корреляциялық талдау әдістері мен дистресс шкаласы қолданылды. Алынған нәтижелер HRV (жүрек ырғағы вариабельділігі) көрсеткіштерінің төмендеуі мен эмоционалды шаршаудың субъективті сезімінің жоғарылауы арасында статистикалық тұрғыдан маңызды байланыс бар екенін көрсетті. Смарт-құрылғылардың деректері негізінде ұйқы гигиенасы, оқу жүктемесін басқару және майндфулнесс тәжірибесін енгізу бойынша ұсыныстарды қамтитын педагогикалық интервенция моделі ұсынылды.
Жұмыстың практикалық маңыздылығы – оқытушылар мен кураторларға арналған психологиялық-педагогикалық қолдау аясында цифрлық мониторингті енгізу бойынша әдістемелік
ұсыныстар әзірлеу болып табылады. Ұсынылған әдістемені университеттердің білім беру ортасына цифрлық трансформацияның бір бөлігі ретінде енгізіп, болашақ педагогтердің стресс-төзімді тұлғасын қалыптастыру мақсатында пайдалануға болады.
Әдебиеттер тізімі
1. Леонова А.Б. Психология профессионального стресса. – М.: Юрайт, 2021. – 350 с.
2. Маслач К., Лейтер М.П. Правда о профессиональном выгорании: как организации вызывают личностный стресс и что с этим делать. – СПб.: Питер, 2021. – 272 с.
3. Бодров В.А. Психология профессиональной пригодности. – М.: Академия, 2017. – 336 с.
4. Дикая Л.Г., Орел В.Е. Профессиональное выгорание у социальных работников // Психологический журнал. – 2017. – №2. – С. 56–67.
5. Шафранский Е.П. Эмоциональное выгорание педагогов: диагностика и профилактика. – М.: Наука, 2019. – 198 с.
6. Connor K.M., Davidson J.R. Development of a new resilience scale: The Connor‐Davidson resilience scale (CD‐RISC) // Depression and anxiety. – 2003. – Т. 18. – №2. – P. 76-82. https://doi.org/10.1002/da.10113
7. Lazarus R.S. Stress and Emotion: A New Synthesis. – Springer Publishing, 2006. https://doi.org/10.1891/0889-8391.20.3.310
8. Фетискин Н.П. Диагностика социально-психологической адаптации и эмоционального выгорания. – М.: Психология, 2016. – 244 с.
9. Sano A., Picard R.W. Stress Recognition Using Wearable Sensors and Mobile Phones // IEEE Affective Computing. – 2013. – №4(3). – P. 243–255. https://doi.org/10.1109/T-AFFC.2013.13
10. Thayer J.F., Åhs F., Fredrikson M., Sollers J.J., Wager T.D. A Meta-analysis of Heart Rate Variability and Neuroimaging Studies: Implications for Heart Rate Variability as a Marker of Stress and Health //
Neuroscience & Biobehavioral Reviews. – 2012. – №36(2). – P. 747–756. https://doi.org/10.1016/j.neubiorev.2011.11.009
11. Kim H.G., Cheon E.J., Bai D.S., Lee Y.H., Koo B.H. Stress and Heart Rate Variability: A Meta-Analysis and Review of the Literature // Psychiatry Investigation. – 2018. – №15(3). – P. 235–245. https://doi.org/10.30773/pi.2017.08.17
12. Castaldo R., Montesinos L., Melillo P., James C., Pecchia L. Ultra-short Term HRV Features as Surrogates of Short Term HRV: A Case Study on Mental Stress Detection in Real Life // BMC Medical Informatics and Decision Making. – 2019. – Vol. 19, №12. https://doi.org/10.1186/s12911-019-0742-y
13. Giannakakis G., Grigoriadis D., Giannakaki K., Olympia G., Alexandros K., Fotiadis D. Review on Psychological Stress Detection Using Biosignals // IEEE Transactions on Affective Computing. – 2022.
– №13(1). – P. 440–460. https://doi.org/10.1109/TAFFC.2019.2927337
14. European Union. General Data Protection Regulation (GDPR). Regulation (EU) 2016/679. European Parliament and Council, 2016. [Electronic resource]. URL: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj (date of access 15.06.2025)
15. Steinhubl S.R., Muse E.D., Topol E.J. The Emerging Field of Digital Biomarkers // NPJ Digital Medicine. – 2019. – Т. 2, №2. https://doi.org/10.1038/s41746-019-0090-8
16. Few S. Information Dashboard Design: Displaying Data for At-a-Glance Monitoring. 2nd edition. – Sebastopol, CA: O'Reilly Media, 2013. – 312 p.
17. Пономаренко В.А. Персонализация образования и цифровизация. – СПб.: Питер, 2021. – 240 с.
18. Chiu M., Amelung C., van Aalst J. Using Digital Monitoring Tools to Enhance Student Well-being and
Academic Performance // Frontiers in Psychology. – 2020. – Т. 11, №562. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.00562
1. Leonova A.B. Psihologia professionalnogo stressa [Psychology of Professional Stress]. – M.: Jurajt, 2021. – 350 s. [in Russian]
2. Maslach K., Leiter M.P. Pravda o professionalnom vygoranii: kak organizacii vyzyvaiut lichnostnyi stress i chto s etim delat [The Truth about Professional Burnout: how organizations cause personal stress and what to do about it]. – SPb.: Piter, 2021. – 272 s. [in Russian]
3. Bodrov V.A. Psihologia professionalnoi prigodnosti [Психология профессиональной пригодности]. – M.: Akademia, 2017. – 336 s. [in Russian]
4. Dikaia L.G., Orel V.E. Professionalnoe vygoranie u socialnyh rabotnikov [Professional burnout among social workers] // Psihologicheski zhurnal. – 2017. – №2. – S. 56–67. [in Russian]
5. Shafranski E.P. Emocionalnoe vygoranie pedagogov: diagnostika i profilaktika. – M.: Nauka, 2019. – 198 s. [in Russian]
6. Connor K.M., Davidson J.R. Development of a new resilience scale: The Connor‐Davidson resilience scale
(CD‐RISC) // Depression and anxiety. – 2003. – T. 18. – №2. – P. 76-82. https://doi.org/10.1002/da.10113
7. Lazarus R.S. Stress and Emotion: A New Synthesis. – Springer Publishing, 2006. https://doi.org/10.1891/0889-8391.20.3.310
8. Fetiskin N.P. Diagnostika socialno-psihologicheskoi adaptacii i emocionalnogo vygorania. – M.: Psihologia, 2016. – 244 s. [in Russian]
9. Sano A., Picard R.W. Stress Recognition Using Wearable Sensors and Mobile Phones // IEEE Affective Computing. – 2013. – №4(3). – P. 243–255. https://doi.org/10.1109/T-AFFC.2013.13
10. Thayer J.F., Åhs F., Fredrikson M., Sollers J.J., Wager T.D. A Meta-analysis of Heart Rate Variability and
Neuroimaging Studies: Implications for Heart Rate Variability as a Marker of Stress and Health //
Neuroscience & Biobehavioral Reviews. – 2012. – №36(2). – P. 747–756. https://doi.org/10.1016/j.neubiorev.2011.11.009
11. Kim H.G., Cheon E.J., Bai D.S., Lee Y.H., Koo B.H. Stress and Heart Rate Variability: A Meta-Analysis and Review of the Literature // Psychiatry Investigation. – 2018. – №15(3). – P. 235–245. https://doi.org/10.30773/pi.2017.08.17
12. Castaldo R., Montesinos L., Melillo P., James C., Pecchia L. Ultra-short Term HRV Features as Surrogates of Short Term HRV: A Case Study on Mental Stress Detection in Real Life // BMC Medical Informatics and Decision Making. – 2019. – Vol. 19, №12. https://doi.org/10.1186/s12911-019-0742-y
13. Giannakakis G., Grigoriadis D., Giannakaki K., Olympia G., Alexandros K., Fotiadis D. Review on Psychological Stress Detection Using Biosignals // IEEE Transactions on Affective Computing. – 2022. – №13(1). – P. 440–460. https://doi.org/10.1109/TAFFC.2019.2927337
14. European Union. General Data Protection Regulation (GDPR). Regulation (EU) 2016/679. European Parliament and Council, 2016. [Electronic resource]. URL: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj (date of access 15.06.2025)
15. Steinhubl S.R., Muse E.D., Topol E.J. The Emerging Field of Digital Biomarkers // NPJ Digital Medicine. – 2019. – T. 2, №2. https://doi.org/10.1038/s41746-019-0090-8
16. Few S. Information Dashboard Design: Displaying Data for At-a-Glance Monitoring. 2nd edition. – Sebastopol, CA: O'Reilly Media, 2013. – 312 p.
17. Ponomarenko V.A. Personalizacia obrazovania i cifrovizacia [Education personalization and
digitalization]. – SPb.: Piter, 2021. – 240 s. [in Russian]
18. Chiu M., Amelung C., van Aalst J. Using Digital Monitoring Tools to Enhance Student Well-being and
Academic Performance // Frontiers in Psychology. – 2020. – T. 11, №562. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.00562
